Po štvrtkovej nepodarenej písomke a vlastne po celom divnom týždni som sa tešil na voľný piatok a už dlhšiu dobu som mal v hlave výlet. Dokončiť pohorie Žiar z druhej strany od Fačkovského sedla po Štyri chotáre. Nakoniec som prehovoril Aja aby sme šli z Prievidze na Fačkovské po svojich, žiaden autobus ani nič podobné.

Ráno sa zobúdzam nie moc vyspatý. Ešte musím doladiť bike. Prešmyk nejde ako má, ale to sa po chvílke s pilníkom v ruke mení. Bike je pripravený na 100%. Načas prichádzajú aj chalani, dnešnú posádku tvorím ja, Ajo a Matúš. Ajo ešte dolaďuje Remedy a trip sa môže začať. Cestou ešte zastavujeme v potravinách a železiarstve pre imbus. 9:09 sa napájame v Necpaloch na hlavnú cestu a zastavujeme až v Klačne. Tam menšia príprava na výšlap do Fačkovského sedla. Počasie je dobré, posilnení vyrážame. Idem si svoje tempo a trochu chalanom utekám. Zastavujem a fotím ich. Takto ešte raz a potom stojíme až hore. Opäť väčšia prestávka na jedlo a oddych. Pozeráme mapu a vidíme že bude toho dnes ešte veľa. Fotím, balíme a pokračujeme. Zase makačka do kopca. Ideme po červenej a napájame sa na náučný cykloturistický okruh, kde sa nechávame uniesť a strácame sa. Dobrý tip na najbližší výlet ale dnes máme namierené niekam inam, takže sa vraciame. Prichádzame na krásne lúky, príroda je úžasná, panorámy tiež. Opäť dávame pauzu na slniečku a posilujeme ovocím a hroznovým cukrom. Zatiaľ zaberák na nohy ako sa patrí. Za odmenu nás čaká krásny zjazdík, trailík ako z rozprávky, ihličnany, korienky, mäkučká hlina. Neopísateľná krása a odmena za tu námahu. Príchod do Vríckového sedla už po svažnici, kde Ajo robí 2 defekty. Lepí to dákym zázrakom čo samozrejme nefunguje. Odpájame sa z červenej a ideme po svažnici, šetríme sily obchádzaním prudkého výšlapu. Dobieha nás jeden biker, tak sa pýtame na cestu. Má to tu obehané,  tak nám radí a ideme s ním. Cestou zisťujeme že je to Cowboy z bikemagazínu a ako ho spoznávame tak si ho zaraďujem medzi top bikerov. Dúfam že sa s ním na biku ešte niekde stretnem. Na Závozoch Ajo znova lepí dušu a zjazdík dole je opäť parádny. Pozeráme na Turčiansku kotlinu, Cowboy nás fotí a pomaly ideme daľej. Pri jednej chate sa s ním lúčime a o 100 metrov Ajo potrebuje zase lepiť. Posledné 2 záplaty. Cowboy ešte dobehol s rumom. Dáme po jednom. Ten úplne stačil, pretože sme unavení a hladní. Slnko už pomaly zapadá a nás tlačí čas.Ideme ďalej, po chvílke opäť jeme a už dochádza aj jedlo. Zvyšok cesty klasika, niečo sa šlape, niečo tlačí, dáke zjazdíky. Prichádzame veľkou lúkou na Vyšehradné sedlo. Púšťame sa dole po asfaltke, ale opäť sa dávame na svažnicu. Nakoniec opustíme aj tú a schádzame za šera do Nitrianskeho pravna, kde si dáme dačo na pitie a za tmy prichádza Ajov brat na aute.  9 hodín na biku je celkom dosť, zničený som totálne. Aj keď sme nestihli naplánovanú trasu, príroda bola krásna, zábava tiež a nečakané zoznámenie s Cowboy-om. Môžem povedať že výlet vyšiel na 100%. Teraz už len pripraviť bike na ďalší výjazd!

Preceda