Konečne sa popísaní bakalárky dostávam k niečomu príjemnejšiemu a to je zbrusu nový report z dnešného dňa. Už dlhšiu dobu som mal v hlave myšlienku doniesť si bike a dopriať si riadnu odmenu po účtovníctve a bakalárke. Bacilova fotka z Majerovej skaly ma nadchla a už mapujem lokalitu. Je rozhodnuté. Veľká Fatra. Fotky na internete sú krásne a ja posilnený vidinou pojazdu v slušnej nadmorskej výške nad pásmom lesa s krásnymi výhľadmi sa pripravujem na túto expedíciu. Plán je zasadený na deň S, čo môže byť streda a aj sobota, ale je to streda.

Deň S je tu, ráno sprcha, po 15 rokoch Nesquik s mliekom na terase haciendy kde bývam. Balím sakramenty na bike, mikina, šušťákova bunda. Bacil radil, že hore je zima, fujačí, tak ja nič nenehávam na náhodu. Nakoniec som to hore došľapal spálený od slnka a bez trička. Ráno mi strážia chalani bike pred potravinami a ja kupujem 3 koláčky, vlnky a 2 x V12, keď to vidím spomínam na vo35. Ale to neskôr. Zapájam techniku do ouška a môžeme vyraziť. Konkrétne ja, Merida, Go Pro a rock´n´roll. Cesta z Badína pohodička po asfaltke, nehrotím, ešte ma toho dnes čaká dosť. Okolo Európy, mojej školy, sa dostávam na hlavný ťah na Donovaly. Miestami sú kamióny v pohode, inokedy to je metál, mám fakt strach. Trajdám si to tak po krajnici a v pravej strane sa mihne dačo hnedé. Dobiehama to. Nasraný  boxer na mňa vrčí, cerí zuby a beží popri mne. A že tá kurva chlpatá stíha. Tak načahujem nohu že ho kopnem do tej chrapiny, naštastie sa trošku uhol a spomaľuje. Do toho zopár kamiónov, ideál. Zastavujem pri dákom salaši, kde policajti kontrolujú dodávky, hmotnosti a podobne. Už sa len smejem na výrazoch šoférov hehe. To bola prvá väčšia zastávka. V Starých horách sa odpájam na dedinku Turecká, kde sa konajú krňačkové preteky asi 20 rokov. Naberám výšku, cítiť čistejší vzduch, potôčik a lopúchy. Konečne to začína naberať zmysel. Pomaly vidím aj môj cieľ. Z Tureckej sa dávam hore po žltej pekne hore na Líšku. Samozrejme aj blúdim a vraciam sa. Nachádzam správny chodník a už tlačím, šlapať sa nedá. V podstate tlačím po zjazdovke, stále je nadohľad dáka poma. Našiel som asi aj medvedie hovno, tak asi radšej zložím sluchátka, keby sa tu chce dáky méďa objaviť. Za chvíľku to zase naberá sklon a bike sa ľahšie nesie na chrbte ako tlačí. Tričko už je tiež dole, prepotené na 90%. Cestou hore sa fotím ako taky narcista. Trepem aj statív, takže s tým strácam dosť času. Aj fotky, aj videá. No niekedy ma to už fakt nebaví. Pod vrcholom Líšky vidím chlapíka so psom, trochu kecáme. Napravo vidím Majerovu skalu, naľavo Krížnu. Na prvom vrchole je zhorená chata Líška, čo boja aj vrcholová stanica lanovky. Trochu sa tu motám a oddychujem. Pokračujem na Krížnu, kde sa chcem najesť. Na obe strany prekrásny výhľad a opäť blbnem s kamerou, fotím, točím. Na Krížnu už sa dá šlapať, tak sa hecujem a dávam to. Konečne poriadne enduro s panorámou ako ma byť. Pod Krížnou stretávam dvoch asi Rusov, trochu debatíme a na Krížnu už tlačím. Hore dáky špatný vojenský objekt. Konečne jedlo, ďalší energeťák, ďalšie suché tričko. Prišli aj Rusi a zase debatíme, pozerajú moju mapu. Jeden z nich má 75 rokov, bývalí banský záchranár, splietal dačo aj s pošťákom či čo. Kým sa chystám na cestu dole, prichádzajú aj ďalší turisti. Prvý krát montujem Go Pro na rámovú trubku, nech mi natočí vidlicu. Uvidíme čo z toho bude. Po chvíľke dávam kameru na hlavu. Keď mínam vyhorenú stanicu lanovky, kašlem už na Majerovu skalu a idem domov. Opúšťam hrebeň Veľkej Fatry, strácam z dohľadu krásne výhľady a začína to prudko klesať. Toto už nie je robené na Meridu. Vyťahujem statív a opäť niečo točím. Trail je dosť prudký, miestami zasadený do zeme, veľké šutre. Niekoľko krát má dvíha na predok, ale všetko som ustál. Padám len raz, keď chcem zastať aby som sa vrátil po kameru. Dole mám toho celkom dosť. Ale zjazd veľký zážitok. Pri ceste domov už začínam citiť únavu ako ešte nikdy. Také kŕče v nohách som ešte nezažil. Neskutočný hardcore. Mám chuť sa hodiť do jarku pri ceste. To mám pred sebou ešte 20 km do Badína. No boa. Miestami to prestáva, miestami neviem čo mám robiť. Asi 5 minút pred intrákom mám telefonát a keď sa chcem pohnúť, zohnem nohu a musím ju vystrieť. Stojím pri krajnici s vystrčenou pravou nohou ako kurva a čakám či toto vôbec ešte dnes prejde. Dedko idúci okolo po mne len pozerá čo tam nacvičujem.

Toľko môj dnešný výlet. Škoda že opäť sám, ale v poslednej dobe nejde všetko hladko a na prečistenie hlavy dokonalé. V nohách 60 km s vrcholom na Krížnej v 1574 m.n.m. a krásnou panorámou. Dnešný deň je dňom, kvôli ktorému sa mi oplatí žiť.

Preceda