Po ťažkej noci, v ktorej som víno rátal na fľaše, vodku na poldecáky a grcanie na hektolitre som si našiel túto ešte ťažšiu chvíľku na napísanie týchto riadkov. V ústach préria, žalúdok by som najradšej ani nemal a skrčený pod dekou sa ovíjam okolo minerálky, do hlavy mi hrá prekrásne AC/DC-Shake your foundation, aj keď ma to asi viacej boli, ale rock´n´roll jednoducho nezastavíš. Ťažký je tento život freeridera. Zbytkoví alkohol ešte pôsobí no ale o inom som teraz chcel a to je pojazdík skoro kompletky retardérov, kde chýbal iba náš Jandy. No chýbal iba fyzicky. Písanie reportu mi pripomína každý pohyb ľavej ruky, ale o tom neskôr, takže nesapasiii, tu je.
Je sobota ráno, zebudil som sa tiež po peknej noci a hneď píšem Romanovi správu, prídi neskôr, nezvládam. Dáko sa dostávam z postele, sprcha, net, Matúš píše, prídu neskôr, no paráda ale s Jajom sa dohadujeme, že ideme podľa starého času, takže to je ešte lepšie. Dáko sa šuchol čas a Roman zvoní, otváram garáž, spravujem mu brzdu, myslím že sa celkom rozbrzdila potom, v tom mi do otvorenej garáže vletí Ferdo a Jajo s novou parádou na gebuli. Počasie krása, balím saky paky a vyrážame smer Bojnice. Stojíme v Kauflande po moje raňajky a na Shellke fuknúť gumy. V Bojniciach voláme diviakom a Lubovi, že ako to vypadá s ich príchodom. Dávame rajdu. Dole brehom si to užívam, hrám sa s bikom, som celkom fit, neunavený, cítim dobrý pojazdík. Ideme opäť na parkovisko, kde mame čakať Ľuba alebo neviem ako to bolo a dozvedáme sa že Ľúbo je už na kopci, no proste by som toho ryšiaka nakopal. Ideme opäť na kopec ale je to otras. Voda dáko dochádza. Stretáme sa, tlačíme hore. Ferdo fotí, jazdi sa prekrásne. Spokojnosť s novo nahodenou cestnou kazetou. Nehorázne si užívam si každý meter. Trať ideme asi prvý kráť za úplného sucha, takže sa to aj pekne smaží. Presúvame sa na drop. Jamujeme, Ferdo fotí. Drop ma baví. Dávame ešte raz celu trať. Niekto sa odpája. Po chvíľke ostáva už len skalné jadro, ja, Izi, Matuš a Ajo. Volíme presun na kalváriu, kde nachádzame poklad ukrytý strašne veľa rokov v podobe krásneho singláču. Dávame ho, vysielam manuálik, do zákrut to prekrásne šmýka. Podklad sú šišky a ihličie. Matúš madrfakrhárdkórocelpíííčo robíme rap, to dáva na priamu čiaru do schodov a robí dieru do zadného kolesa. Toto som našťastie nevidel, lebo to by mi museli odstrániť smiech z tváre chirurgicky a strašne sa smejem už len pri tej predstave ako letí do tých schodov a určite sa pri tom aj usmieval. Chudák benest. S Ajom zháňame pitie v Bojniciach, nakoniec tankujeme na hajzloch v dákej krčme. Prichádzame a Matúš zase vysmiaty žmolí ešte dušu v paprčiach. Po pol hodke uznal že ma dosť. Keby to tak tlačil ešte 5 minút, tak ten fľak pretlačí cez tu dierku do duše. Nahodil a odlepilo sa, stratený prípad toto. Dávame jazdu bez Matúša. Singláčik je zábavný, jazdíme myslím celkom rýchlo. Okolo sa to len mihá, adrenalín chrčí v ušiach, všetko je tak nehorázne súvislé. Bike ako prirastený k telu poslúcha na každý podnet, ale na povrchu je hravý, treba to strašne krotiť. Púšťam to trochu viac, podceňujem zákrutu, idem na hubu. Odrenina na boku, chvíľu ležím, kým prebolí a vstávam. Pokračujeme v poradí ja, Ajo a Izi. Na spodných schodoch vidím trilobity, trochu hasím, ale Ajo ma bere zľava. Už si nás všimli, ustupujú tak púšťam brzdy a vesím sa na Aja hneď v tesnej blízkosti. Šlapeme do toho. Idem hneď za ním, končia schody, prváa krásna mierna pravotočivá bez bŕzd, po nej krútime a hneď ďalšia tiahla ale ostrejšia ľavotočivá. Trošičku smažím ale držím sa za Ajom, je sucho takže to dávame mrte rýchlo, vchádzame do zákruty, keď tu natlačený na rajdy vchádzam do „obláčika“ hliny, ktorý privial Ajov zadný High roller. Hlinu cítim na perách a brade, je to krása, kopanec energie, rvem to tam ešte viacej ale singláč končí. Už len ruky a čakáme na Iziho. Ten nikde, idem sa pozriet hore čo je s ním ale idem dlho a on nikde. Začínam mať blbý pocit že ho nájdem dakde nehorázne zmotaného tak radšej do kopca bežím, predsa len je to Izinko hahaha. Ale za chvíľku ho vidím s deravým kolesom. Padol na prvých schodoch, boli ho noha. Matúš si požičiava koleso a dávame poslednú jazdu. Klasika, nový singláč, kalvária, schody. Po druhých schodoch to púšťam ešte viac, volím ževraj blbú stopu idem von zo zákruty a nechutne na hubu. Strašne ma boli brucho, ležím tam kým to trochu neprejde. Líham do trávy a trochu pijem vodu. Zodraté lakte ma neštvú, skôr rameno. Po chvíľke ho už ani nezdvihnem. Beriem mikinu od Aja a idem pomaly domov. Rameno boli, druhy deň fotíme ale doktor vraví že len narazené. Dúfam že sa to dá skoro dokopy. Pojazd krute dobrý, škoda 2 dršiek, moje druhej a Iziho. Už sa teším na ďalší pojazd, vidíme sa na kopci.

Preceda