Je piatok, beriem si pol dňa dovolenky a prichádza tá chvíľa ktorej som sa toľko bál, musím ísť za riaditeľom vypýtať auto. Trošku ma naťahoval, ale nakoniec mám kľúče a vysmiaty sa rútim za otcom pre kľúče od svätyne (chaty). V pohode kľúče mám však sme už boli týždeň dohodnutý tak, že v pohode. S tadiaľ idem pre Brča a Mirku, mali na starosti stravu tak som ich hodil do TESCA a ja som sa išiel zbaliť. V tomto okamihu začali problémy môj ” dokonalý ” tatko mi až teraz volá: ” Maťo, ale nemôžeš ísť na chatu, lebo som ju sľúbil Zuzane” okamžite ma zalialo teplo a zlosť. “Však sme sa dohodli pred týždňom, že tam pôjdem už mám firemné auto a ľudia už kupujú stravu ” Zasa sa prejavila otcovská láska a potvrdilo sa, že slovo robí chlapa, odpovedal mi štýlom: no, ale nemôžeš tam ísť hovorím: “a čo tý ľudia, auto a strava? ” on nevie ale NIE! Tak som skúsil apelovať na jeho chlapské slovo, lebo on sa tvári ako najspoľahlivejší človek na zemi, dokonalý a neomylný. ” však sme sa o tom bavili pred týždňom a vravel si, že nie je problém a už vtedy si vedel, že tam ide segra tak čo si mi to nepovedal, alebo keď som bol pre kľúče, ešte aspoň neboli kúpené potraviny, však som ti hovoril, že tam idem” no a tu tatko ukázal svoje pravé JA a povedal: “ja tvoje slová ani neberiem vážne” poviem vám, že to bola taká rana od vlastného otca, že sa to ani nedá opísať. V domnení, že všetko je v hajzli a vedomím, že pre vlastného fotra som len smetie som klesol k zemi úplne bez života. Po chvíli som volal Brčovi do TESCA či už platili, že vraj nie tak som mu povedal čo a ako, a nech vyložia kúpené veci a, že je to v peknej piči. Išiel som pre nich, s tým, že ich zaveziem domov a pôjdem sa voľakde vybujačit alebo obesiť. Na šťastie mi segra poslala SMS, že jej to padlo a, že tam neide. HURAAAAAA hneď som ožil a rýchlo volal do TESCA nech teda zas nakúpia a Jandymu, nech sa nachystá. Ja som sa musel vrátiť domov pre veci ale už som vedel, že ma nič nezastaví, ale stále som mal v sebe toľko zlosti, že by som rozbil aj Tisona. Nalodili sme sa pri TESCU a nastala búúúrliva debata o tom čo sa vlastne za tú chvíľu udialo. Pomaly som sa ukľudnil a nastala tá správna nálada, v Novákoch sme nalodili aj Jandyho a v kľude sme šli k cieľu. Celou cestou som rozmýšľal ako sa tak niekto vôbec môže správať k rodine a ako sa pomstiť, ale ja som veľký dobrák a dokážem odpúšťať tak som to preglgol a zahodil za hlavu. Prichádzame do Hrabičova a keď, že sme triezvy tak sa v krčmičke správame ako ľudia a prekvapivo sme sa tu ani nezdržali, všetci sme sa už tešili hore na chatu, do toho čarovného ticha a pohody. V rýchlosti povykladáme potraviny, veci a hlavne chlast a rádio. Ja som sa ujal krbu a priniesol som teplo ;o) hneď ako sa ukľudnila situácia začalo veľké blahoželanie plné tých úprimných prianí a poprdeli darčekov. No a keď, že darčeky boli odovzdané a želania povedané tak sa pustila hudba, otvorila fľaša alebo skôr fľaše a začalo sa chatovať tak ako sa patrí. Po pár pohárikoch nás hudba čím ďalej tým viac rozhýbavala a vyústilo to do tanečného freestyle battlu pilo a tancovalo sa asi len do nejakej 10tej lebo my pracujúci sme boli ešte unavený z práce a niektorý už aj poriadne z alkoholu. Prvý sa porúčal Jandy hneď na gauči a to bol signál aj pre nás, že je čas ísť na kute. Brčko nám robil kúsok problémy lebo ešte nevedel ako sa mu chce spať. Ale hneď ako si ľahol tak skaproval až do rána. A v podobnom duchu sa niesla aj sobota akurát sa Jandy a Brčo stihli opiť 2x za deň ;o)