Unavený  a príjemne dobitý z celotýždňoveho jazdenia, no hlavne s úplne vyčistenou hlavou píšem report z tripu na ktorý sme sa vybrali v zložení ja-matúš, káčer a ryko.  Pohľad na pár európskych bikeparkov, dávanie, rakvenie a grilling, chilling ktorý k tomu patrí v riporte!

1.deň- Bechyne freeridový raj

Na prvý deň sme naplánovali krátke pojazdenie vo freeridovom parku v južných čechách v bechyniach. Z domu vyrážam ôsmej ráno, beriem ryka a káčera a za hudby zo soundtracku the collective vyrážame na trip. Medzi povinnú výbavu patrí gril, plynový varič, stoličky, wutang a samozrejme naše stroje . Cestou stojíme u precedu, kde si ryko požičiava od jeho mamky stoličku nech má kde lemriť, daľšia zastávka je až v kunoviciach , nakupujeme a dávame raňajky nech sú homerovia spokojní. Ryko tažký to mamut, sadá na stoličku a hneď ju na parkovisku pred obchodom láme. To máš raz darmo, keď bola zvyknutá na modelku menom preceda. Ďalej si to valíme po peklo diaľnici, alebo skôr po rebríku až do prvej zastávky-Bechyne. Nabudení skladáme tátoše zo stojanu, obliekame chrániče a ideme nakladať. Ako prvý sa na nás usmieva monstrózny gap ktorý nám hneď berie sebavedomie, dalej wallridy veľkosti  rodinného domu a pár NS lávok. Chalani vedia, ako má vyzerať pravá FR lokalita, keby sú v disorderi tak sa nemusia hanbiť.. Na rozcvičku si dávame celkom slušný wall, skáčeme nejaké tie malé dvojky a na koniec sa hecujem na jeden gap, pri rozbehu mi tlčie srdce ako o závod, po skočení si vychutnávam ten krásny pocit eufórie a adrenalínu v krvi. Tomu sa nevyrovná žiadna droga ani alkohol. Po dojazdení sa umývame v miestnom rybníku a valíme do bikeparku monínec. Tam rozkladáme stan, zapíname gril, otvárame wutang a užívame si tú pravú tripovú atmosféru. Wutang a mega štiplavá feferónka nás po náročnom dni nakoniec zmohli a o polnoci s klobásami a fašírkami spokojne obracajucími v našich žalúdkoch zaspávame.

2.deň- Monínec

Monínec je relatívne nový bikepark, ktorý má vývoz sedačkovou lanovkou na kopec trochu väčší kopec ako myjava. Momentálne je tu jedna trať ktorá má však milión alternatív stôp. Ráno vstávame, čistíme zube, dávame slepačí vývar s čajom a ideme čeknúť čo pre nás pepovia prichystali. Vedľa nás parkuje pohladná bikerka Anežka ktorá má ešte krajší multivan. Ryko ju privítava ako sa na pravého gentlemana patrí, obliekame smradľavé chrániče a ideme nato. Vlekár, ktorý je oblečený ako pravý nefalšovaný čech- kriklavé havajské trenky, hnedé tričko a samozrejme neodelitelné biele ponožky v sandáloch nám nakladá biky na lanovku. Na začiatku trate je pekný wallride, za ním skok z kameňa, dalej nasleduje lúka za ktorou sa ide do lesa, všetko je krásne rozbité ako má byť. V lese je viac alternatív, buď freeridovo po lávkach alebo downhillovo cez šutrový saigon, dole sú nejaké tie skočky. Trať je nenáročná a veľmi nás baví hlavne rozbitý šutrový les. Na obed na mňa dolieha únava z wutangu a dávam hodinovú prestávku po ktorej si každý až do večera dávame tak 12 jázd.

3.deň- Chillovanie u káčerovho deda, príchod do špičáku

Keďže v pondelok nič netahá, padá rozhodnutie že deň strávime v duchu lemrenia, válania sa a podobných činností. Náš denný program spočíva v žraní, ležaní a výlete do týnu nad vltavou kde sa stáva „menši“ fail s klúčami od auta ktorý rieši káčerov dedo. Po výdatnom obede sa presúvame do špičáku. Prichádzame na parkovisko pod lanovku kde plánujeme stanovať a po pohľade na les, hmlu a zimu sa ešte raz pozerám či sme náhodou nezablúdili do britskej kolumbie. Stanovanie po čeknutí teplomeru padá a riešime chatku. Na večeru si zadelujeme almázne hermelíny a ideme na ešte almáznejšiu vychladenú čapovanú plzeň, konečne nejaké pivo po prázdninách plných topvarov a podobných sračiek. Pív však veľa nedávame, zajtra sa predsa jazdí.

4.deň- európsky whistler špičák

Prebúdzame sa do 5tich stupňov a azúra, dnes nás čaká daľšia lokalita špičák. Tento bikepark je situovaný v prekrásnej krajine na šumave pri nemeckých hraniciach, kopec to je cca ako jasná. Je tu veľa trailov, ani neviem koľko, ktoré navrhoval ten istý človek čo aj a-line vo whistleri. Bikepark má všetko čo má správny bikepark mať, vrátane servisu kde vám zadarmo požičajú náradie parktool. Ako prvú dávame freeridovú trať ktorá je plná skokov a veľkých klopeniek. Druhú jazdu skúšame DHčku ktorá je celkom hardcorová, samý šuter, slušné strminy, veľký drevený drop ktorý ryko dáva bez pozretia s predákom ako sviňa, no nejako to ustáva. Tento chlapec vie čo je extrém, či už na trati alebo mimo nej. V krásnom kanadskom lese dalej jazdíme aj ostatné traily, každý má niečo do seba, má to flow, pointu a neskutočne sa bavíme. Po obede nachádzame trailík za tabuľou for experts only  ktorý sa dá tažko slovami opísať, prejazdy po šutroch, NS, strmé DH úseky, no jednoducho to najlepšie čo som kedy jazdil. Do večera dávame ešte mnoho jázd, ničíme sa a skapatí dávame grilované zemiaky v so smotanou. Daľší deň nás čaká nemecká lokalita geisskopf.

5. deň-geisskopf achtung die televizor, achtung die anakonden

Prvý krát za tripu sa prebúdzame do dažda, ale to nám vôbec nevadí. Citujem čárysa zo seventwenty ktorý má absolútnu pravdu: Ono je to fakt zvláštní. Venku jsou sračky, tak se ti na kolo nechce. Jsi čisťounkej, vypranej, kolo máš umyťoučký a s vidinou toho hnusu na to kašleš. Několikatýdení roadtrip ti ovšem pohled na toto radikálně změní. Pochopíš, že je to jen voda a hlína, a že MX kalhoy jsou stejně víc hnědý než černý a že je to…vlastně…uplně jedno – a ještě ke všemu děsná prdel. Jdeš prostě lítat, protože chceš lítat. A protože jsi stejně jak prase. Prostě tak… Tento bikepark je situovaný cca 30km od špičáku, po menšom blúdení(schnitzlovia nedali ani jednu tabulu s týmto bikeparkom) ho nachádzame, kupujeme permice(tu sa platí zvlášť okrem lístku aj vstup na traily) a ideme na to. Ako prvú skúšame freeride trail, ktorý sa veľmi podobá na martinky, len je náročnejší. Na rozjazdenie to je celkom HC, ale nejako to dávame. Druhú jazdu skúšame downhill strasse, trať je veľmi podobná Willingenu, same skoky z televízorových šutrov, všetko je rozmrdane ako keby to pooral traktor, nemecká kvalita. Poslednú tretinu tratí tvori dualka s mamutími klopenkami ktorá nás veľmi baví. Celý deň sa strieda slnečné počasie, sem tam riadna prietrž, za dažda sa mi jazdí najlepšie! Tieto bikeparky sú na uplne inej úrovni ako sme na slovensku zvyknutý či už pohodákmi vlekármi ktorí sa sem tam prihovárajú, alebo možnostou jazdenia kde sa vyblázni freerider aj downhiller, ale aj službami okolo. Za zmienku stojí aj NS evil eye trail, na ktorom ryko hádže pár rakiev, mokré lávky nedávajú nič zadarmo haha. Pri vyhadzovaní smetí nachádzam v smetiaku skoro nové googlesy blur ktoré stoja na chaine 60e, nemci majú očividne v riti hehe. Po zbalení a menšom blúdení v passau si to ženieme popri dunaji k rykovmu tatkovi, ktorý nás čaká so steakami veľkými ako slonie ucho, nažratí ako divé svine ešte dávame po pive a zničení zaspávame.

6. deň chillovanie v Linzi

Šiesty deň opravujeme biky, dobrá teta nám perie veci, nakupujeme šróby a sekundenkleber v bauhause, robíme nákup v spari(6 vajec za 1,7e a podobne palky), prechádzame sa po linzi, káčer opravuje brzdu a dávame do kopy naše rozbité a unavené telá. Zajtra nás čaká semmering.

7.deň- Semmering

Do semáču vyrážame už nekresťansky skoro ráno o siedmej, valíme plný plyn cez rakúske alpy a kocháme sa nádhernymi scenériami. Počasie opäť praje, popŕcha, no nič, opäť bude MX. Tesne pred semáčom blúdime, pýtame sa miestneho herzbergera na cestu a po dorazení na miesto skladáme biky. Na rozjazdenie si dávame freeride trať, NS je pre zlý stav uzavretá, škoda. Freeride trail je rozbitý ako keby sa tam prehnalo stádo koní, je však zábavný a baví nás. Druhú jazdu skúšam DH trail ktorý má 2 veľmi pekné úseky, ale inak sa mi zdá nejaký nemastný neslaný. Možno som od toho semmeringu čakal viac. Za zmienku stojí aj slopaťstyle trail, kde robíme videjká, ryko dáva neskutočného kriváka na drope, čím viac jazdíme tým viac nám to ide. Pri skákaní dropov sa nám dvíha žalúdok ako po výdatnej kalbe. Do večera dávame asi tak 15 jázd, posledné 2 jazdy už ledva držím rajdy, ryko rozbíja nasračky zadný náboj. Po dojazdení kuchtíme cestoviny, umývame biky a ideme domov čo sa nám sakra nepáči.. Človek si rychlo na takýto životný štýl zvykne, návrat do reality je krutý. Po ceste domov sa skoro zrážame s českým slepým šulinom, v Ikei dávame kávu a hotdogy, darujeme zbylé jedlo bezdomovcovi a za mierneho mikrospánku sa vraciame domov. Pri hlohovci ešte skoro strácame na slovenskej freeride ceste nosič a to je koniec nášho  bohatého tripu.

Nebol by som proti keby je takýto týždeň každý v roku.

Štatistiky:

Najazdené na aute- 1500km

Bikeparky- 80e

Trip stojí jedného 160e, čo je super, takáto dovolenka je milión krát lepšia ako keby sme sa mali ísť ožierať k moru. Už nech napadne sneh a dáme podobný trip aj na snowscootoch!

Matúš