Tak na tú to akciu si pamätám už len matne ale bolo to good. Výprava 9 ľudí sme sa ako to už býva zišli na poslednú chvíľu v krčme a pribudli aj nejaký nečakaný členovia, ale budiš. Tak, že je piatok poobede a hurááá na chatu tak, že busom do Žiaru nad Hronom, kde sme mali samozrejme prestávku v miestnom pohostinstve. Tu sme urobili paniku a vyvolali pohoršenie ako to už u nás býva zvykom. Tož treba raz zažiť ako 5 kráť počuť. My sme totiž nekontrolovateľné veselý a hlavne nás baví miasť ľudí okolo nás neopísateľným spôsobom vááážne a nech nikto netvrdí, že by to zvládol, lebo sa mýli. No ale s5 k téééme tak, že po doplnení tekutín sme vyrazili k bodu 2 a to do dedinky Hrabičov. Tááák zasa autobus a ďalšia hanba, zo začiatku to bolo také všeobecné, ale potom si k nám sadli také mladééé slečny, ešte nevedeli čo sa bude diať ;o) behom sekundy došlo k rýchlemu zoznámeniu a tam to začalo, ani jedno meno nebolo pravééé a keď sa spýtali s kadiaľ sme a kam ideme tak to bola nahrávka na smeč. Slova sa ujal Jandy a ja som medzi tým vytiahol láááhef vína a s vážnym výrazom v tvary som utvrdzoval Jandyho slová, že sme mimozemšťania a cestujeme na Venušu a či nechcú ííísť s nami. Samozrejme, že baby sa nedali a tiež povedali, že sú z Marsu, no a to nemali lebo okrem nich sme všetci vedeli ako sa Jandy túži zvítať s mimozemšťankami chcel by ich však vieš čo : do huby, do nosa, do ucha, do riti a všade ;o) Našťastie baby vystúpili ešte po ceste, vydýchol som si a čakal kľudné pokračovanie, už nie dlhej cesty. Ale nieeee kľud nemôže byť a v Žarnovici si k nááám prisadli “mafiaaaani” z Ostrého Grúňa opitý ešte viac ako mi a začalo predvádzanie sa pred našimi kočkami ha ha ha to by som ti prial zažiť, neskutočnééé najskôr boli najvakši bitkáááári široko ďaleko a postupne z nich boli DJi, aj tak najviac sa mi páčilo keď sa jeden z nich rozhodol, že nás pohostí tyčinkami a keď ktokoľvek odmietol tak s prísnym pohľadom a so slovami “nehraj formu” natlačil “pochúúúťku” nasilu. Kooooonečne Hrabičov tak, že sme sa rozlúčili s novými “kamošmi” a hurááá do krčmičky. Boooože ďalšie miesto kde nás vítajú s úsmevom a nechápavým pokrútením hlavy. Čo už. Nie sme tu dlho a prichádza sibííír Taxi a konečne posledný kúsok cesty 5km divočinou na miesto určenia, jazda pripomína horor z plátna kina. Naložený vo vojenskej sanitke, za volantom asi 16ročny šofér plný guráže a hormónov šľape na pedál a pred zákrutou kričíí kam sa máme nakloniť aby sme sa neprevrátili, najhoršie máme úspešne za sebou, už len 2 krátke lúky a sme tam. Sáááákra samozrejme to tak ľahko nepôjde nabehli sme na ľad a auto zastalo. Optimisticky som navrhol, že ten kúsok prejdeme aj pešo, ale podgurážený šofér sa nedal odbiť a s ťažkou nohou na plyne skonštatoval, že sa to dá vyjsť a tak spátečka, plný kotol a znovu. Nakoniec sme to z ručaním motora, šťastím a s povzbudzovaním vyšli. Konečne chata. No a tu som začal aj fotiť tak, že budem kúsok šetriť slovami ;o) Ale na tú zimu v chate si pamätám veľmi dobre, hneď ako sme sa vyložili a vyplatili sme šoféra, rozkúril som a začalo sa nalievať. Nepomáhalo a tak začal nekompromisný boj o miesto pri krbe a popri tom som bol zavalený gratuláciami ĎAKUJÉÉÉM. No a rozbitý kombinovaným spôsobom sme víkendovali sem tam sa odohrala nejaká nečakaná vec ale inak taká klasika, až na niektoré výstrelky ako bol sobotňajší športový deň, ktorý začal nevinným púšťaním sa na igelitovom vreli. To nebolo uspokojujúce a pokračovalo to jazdením na hranole a vyvrcholilo kotúľaním sa v 200litrovom plechovom sude dolu kopcom a po tom sude ešte pár vďačných kamarátov mlátilo palicami. No a tak sme sa vyšportovali ale asi po pol hodinke Jandy zobral nôž 2 PET fľaše a začal kutiť freeridovu obuv samozrejme si to všimol aj Brčo a preteky boli na svete. Išlo to ozaj rýýýchlo no a tu sa konči moja pamäť. Hádam už len spomeniem, že po ceste domov bola zasa v autobuse kopa srandy a z Lucii sme urobili tehotnú feťáčku a ľudia po nás zazerali ešte pekne dlho. A ani v Prievidzi sme si nedali pokoj a na povinnej zastávke v Bagetke sme obsluhu dostávali do kolien. Toď vše.