Sedím si v buse, je štvrtok a mam po písomnej časti štátnice z angliny. Idem z BB domov . Zajtra ma čaká ešte jeden deň v robote a víkend. Myslím zas na bike, čo bude čo bolo. Vonku za oknom sa len mihá krajina a do uší mi hrá opäť dobrá muzička. Črtá sa Jasná, ale ako dopadne ešte uvidíme. Pár týždňov som s Diviakmi spáchal pekný trip ku českým susedom. Bola to zverina už od švrtku až do soboty. Ale pekne poporiadku.
Metááál!!! Majáááles!!! Matúšovi píšem že čo ma v pláne na štvrtok, že je v BB majáles. Súhlasí a ja sa teším že je hneď menšia šanca že si hanbu dorobím sám, ale s ním sa to už zvrhlo neskutočne veľa krát, takže obavy ostávajú. Cesta vo štvrtok do BB vlaková tragikomédia. U mňa na priváte si doprajeme ešte kávu. Dáki sme unavení. S ostatnými sme dohodnutí, že sa stretávame pri Kauflande. Tak sa aj stalo a najskôr prichádza Lucka a Sajmon, o zábavu postarané. Prichádza ďalšia dôležitá časť a to Martin, čiže Tetka a Aďo. Potom ešte Sweety a Tragy. Nakupujeme benzín a pri výbere sa spolieham na Jandyho a volím si rumík s colou. Matúš to isté. Skladáme sa všecia za múzeom SNP a pomaly to ide. Rumík je mocný ako vždy a už som lapnutý. Stretávame aj Borisa s Katkou, na majálese kopec ľudí, známych aj neznámych a dáko sa dostávam za hranicu. Nastáva technická porucha a ja už si len pamatám ako Lucka skoro dostala pokutu, ako som dostal facku od barmanky v Kapitole a ostatné z fotiek. Majáles nesklamau a ja som sa mohol ísť pekne hanbiť do Karlovíc. Doma aspoň dáky spánok. Prichádza Ajo a balíme to. Príroda na Kysuciach prekrásna, miestami spomalujeme, raz zastavujeme, je to krása proste. Nachádzame miesto diania, ideme pozrieť finálový skok, sympatický. Zaparkujeme auto vedľa troch krásnych transpíkov a nahlas závidíme. Rozkladáme stan, chystáme sa na večer. Budeme grilovať. Všetko je rady a štartujeme grill. Ten smrdí ako horiaca pneumatika a dokonca to dráždi aj susedov hehe. Tak to hasíme, ale na štastie sme mohli využiť grill naších susedov, čo bol mimochodm dáky dobrý jazdec čo bou aj vo filme, ale jááá neviem, ja som hladný. Už si tak sedíme, jeme, pipíjame wutang a užívame si pohodku. Ťažkú pohodku…Spanie už taká pohodka nie je. Je mi zima, Matúšova nafukovačka nedokáže pod tým Homerom udržať v sebe kúsok vzduchu tak do nej snáď každú pol hodinu musí ten koňomrd dúchať a mňa budiť. Ráno som rozbitý úplne, ale teším sa na pojazd. Prichádza kopec ľudí, aj rada na lanovku vypadá nebezpečne. Prvá jazda trápenie neskutočné. Mokro a korene. Ďalšia jazda to isté. Tretia je už lepšia a pomaly sa to zlepšuje. Niečo aj točíme s Ajom, niečo aj padám. Taká klasika jazdenie, dáva skills na tých mokrých hadoch. Poobede sa to vyjazdieva a je to zase o niečo lepšie. Čo ma serie je, že neviem kde mám rukavicu. Jazdím v Ajových. AJ to už balíme a rukavice furt nikde. Cesta domov v pohode, zapadá slnko, muzika. Doma púšťam net a prvá galerka už na nete. Človeče rýchlosť. Asi na osmej fotke je odfotená moja rukavica na dakom reklamnom panely. Doteraz neviem ako sa tam dostala. Ešte som mal podozrenie, lebo dáka baba čo campila vedľa mala také isté rukavice ako ja. Najskôr som sa zarazil že nosím dámske a potom že mi jednu zobrala ona. Zavolali sme Alešovi a a rukavicu mi bol ešte večer zobrať, za čo mu moc ďakujem. Takže to boli Karlovice, som zvedavý čo bude dalej.