K tomuto reportu sa dostávam po dlhej dobe, ale nemôžem si ho odpustiť, lebo je to môj prvý trip v roku 2010.
Konkrétne sa šlo pod Tatry do Liptovského Mikuláša na Rohatku, trip to bol pripravovaný už dlhšie, lebo Ajo a Matúš už vedeli že tam budú na predĺžený víkend. Už ani neviem čo to bolo presne za sviatok. Takže všetky dohadovačky dopadli tak že ideme na jeden deň a nakoniec sme šli ja a Bužvik. Večer asi o pol 10 ešte surfujem svetom internetom a prihlásia sa Ellie. Reku opáčim a už ani neviem čo ju tak rýchlo presvedčilo, ale že teda ide s nami a skúsi pofotiť. Sme dohodnutí, idem pod perinu.
Ráno vstávam skoro a vyrážam po Elišku do Kostolian, zbalený som, šoférujem si Vectričku, Vectrička mi hrá muzičku, skoro ráno cesty prázdne, ideálny stav. Olám Eliške, strtávame sa. Otáčam to naspať do PD po Bužvika. Ráno ešte celkom zima, prichádza Bužvik. Ten je za pár minút naložený, plnou parou sme Martin, Ružomberok, Mikuláš. V aute vládne pohodička, zastavujeme v Martintesco, kupujeme ešte daku energiu a posilňujeme sa kávou na pumpe hneď oproti. Cesta pokračuje, obchádzame diaľnicu pre LM. Tu mi volá Ajo že kde sme a hovorí, že to ma za poctivých 100€ za rýchlosť. Stretávame sa v LM pred hypernovou, Ajo uz nadáva, to sa dalo čakať. Pokračujem smer Rohátka. To nájdeme hneď, už tam na nás čaká Matúš. Vybalujeme na lúčke a pomaly tlačíme hore. Cestou to hodnotíme a nestačím žasnúť, Na niektorých miestach ešte blato, skôr ľad, ale to sa pomaly topí. Začíname jazdiť ale dáko sa necítim. Je trochu chladno a fúka. Eliška pomaly začína fotiť a skúša si. Výhľad oproti na Tatry je nezabudnuteľný, nemôžem sa vynadívať. Skúšame dáke skočky, transfer je ešte mokrý, nehávame to na poobedie. Cestou dole k autu sa mi s Bužvikom podarilo dáko rozbiť jeden skok čo nás mrzí. Pri aute jeme, kecáme a užívame si krásneho dňa. Poobede sa už jazdí o dosť lepšie, teda aspoň mne. Je teplejšie a cítim sa viac rozhýbaný. Doobeda som tam skúšal dáke ruky, teraz poobede si ich užívam na jednom krásnom posielačiku. Neopísateľne stotiny sekundy pozerať sa na pustené prázdne rajdy dáke 2-3 metre nad zemou. Prišiel pozrieť aj miestny, neznám jeho meno doteraz, ale je živšie, pohoďák. Fotíme aj na tako singláčí, tiež krásne. Napravo prekrásne kopce tiež, no proste dni pre ktoré sa to oplatí. Ešte fotíme, jazdíme, užívame si slnko, čistý vzduch a krásny výhlad. Sily ubúdajú. Pomaličky to balíme, Ajo vymýšla ako oznámi pokutu. Lúčime sa a čaká nás vesta domov. Krásne unavený zase vo Vectre. V LM dáke komplikácie, ale to sa rieši hneď. Cesta ubehla rýchlo a po tme vykladáme Bužvika. Doma beriem comp. Cestou do Kostolian ešte Eliška kopíruje fotky. Teším sa ked ich pozriem. Vykladám Elišku a konečne unavený domov. Fotky sú fakt dosť dobré, vôbec som nič také nečkal. Eliška sa veru pochlapila! Odporúčam…