Report od Precedu

Štvrtok

Pre mňa Marosana začína štvrtok ráno, kedy sa budím s motýlikmi v bruchu, lebo dnes je ten deň, kedy naskočím do nabaleného auta a doslova utekám pred denným stereotypom. Na tento deň sa teším dlho. V Bystrici ma ešte čaká prezentácia z francúzštiny, ktorú dako uhrávam a zvyšok hodiny už som duchom neprítomný. Perfektné načasovanie tatkovej služobnej cesty mi vyhovuje a 10 minút po skončení hodiny už naskakujem do elektrárenskej T6 a rútime to domov. Doma utekám do mesta zameniť peniaze a pokúpiť drobnosti. Otáčam Kanianku pre Anetine veci. O chvíľku je Vectra vybavená stojanom, mojím a káčerovým bikom a plným kufrom vecí na bike. Ešte hádžem do seba dáke jedlo a 13.59 hádžem prvú smerovku smer Diviacká nová ves. Hudba mi vyhráva a náladička perfektná. Trochu nervozita z dlhej cesty a času. Matúša nakladám pomerne rýchlo. Pred odchodom pozerám číslo, ktoré mám kontaktovať kvôli ubytku a hrozil prvý fail, lebo číslo nemám. Rýchlo pozeráme u Matúša a cesta pokračuje. V Trenčíne čapujeme palivo a valíme ďalej do Brna. Za hranicami fail za 200 korún českých (10 jagermaistrov) čo je kúpa diaľničnej známky, ktorú ako neskôr zisťujeme, vôbec nepotrebujeme. V Brne rýchlo pizza, naloženie Káčera. Kontaktujem ubytko, máme tam byť o 9. Z Brna vyrážame o 6 a už vieme že to bude tesné. Cestou dáke zápchy, kontaktovanie bandy z LM a zistenie že majú ubytko tam kde my. Náhodička. Sú za nami a idú podľa GPS inou cestou. Poľksé kamióny sú HC, je ich veľa, cesta úzka a často krát kvôli nim stojíme. Prichádzame na 10 hodinu večer a prší. Pomaly sa dobúchame do chaty. Prichádza aj LM v zložení Aleš, Maťo, Paviel a Sára. Preberáme chatu a treba dávať bacha na prachy, lebo všade ojebávajú. Skoro sme prišli o 100 korún českých (5 jagermaistrov). Večer prebieha vybalovanie, dopíjanie jednej flašky páleného, pozeranie Retrospections 2010 a pomaly to po dlhej ceste balíme.

Piatok

Na izbe sa budím sa prvý a hneď sa obliekam. Vo vedľajšej izbe sa už pripravujú všetcia. Berieme aj autá. Prichádzame k lanovke a nie je kde zaparkovať. S Alešom sa pýtame Marošáka. Pýta sa odkiaľ sme a aká bola cesta. Nakoniec nájdeme dáky flek z kade sme aj tak vyhodení a auto radšej zanesiem ku chate. Trať nie je ľahká a po prvej jazde prezúvame. Väčšina lúkovanie, odklopené zákruty, skoky veľké, 2 časti v lese a jeden úsek po rúbanisku s koreňmi. Ako to je mokré, tak niektoré úseky sú celkom HC. Ruka bolí a jazdím si len tak, aby som na tú ruku nepadol a na väčšie skoky asi radšej kašlem. Paviel si to dáva na roadgape combo štýlom a vyzúva koleso v kombináci s roztrhnutím hadice zadnej brzdy. Neskôr brzdu od niekoho zohnal, takže druhý deň naštastie pokračuje.  Po pojazde umývanie biku na chate a stretnutie s hordou čechúrov na našej chate. Decká rozmaznané si prieniesli aj telku s X bóxom. Večer je chata plná, stále sa s niekým stretávam na chodbe, českým cholkám sa páči slovenský prízvuk. Po večeri sedíme za stolom, pozeráme videjká z GoPro a káčerov zostrih z tripu, najmä záverečnú Ajovú pasáž na niekoľko krát. Po prvej flaške sa neskutočne bavíme, prichádza druhá, tretia, vodka a rum berieme so sebou na párty. Tu sa stretávame s Mixérom, DD nám fotí holé rite, idú zase dáke vodky, red bully. Kapelka na čele s peknou speváčkou hrá perfektné ska a všade je veľa ľudí a fotgrafov. Druhá kapela pritvrdila a začína slušné pogo. Slavík vyzlieka tričká, Maroši v pogu tiež, Polcík popíja vínko s frajerkou. Všade bordel. Slavíka stretávam aj vonku pri aute s prvou kapelou Queens of everything a pýtam sa na fousatí ženský, čo sluboval Marošák.

Sobota

Budíme sa do dažďa a po kalbe sme v pohode. Opäť jedlo, obliekanie do chráničov a presun na vývoz. Po prvej jazde nás s Matúšom neskutočne bolí hlava a musíme na to nájsť dáke pirule. Tie nám poskytne niekto neznámi, ani neviem čo to bolo ale hlava potom nebolela. Dávame tuším 2 tréningové jazdy a pomaly vyčkávame pod chatou Portášky na kvaldu. Prvý ide Matúš no ale čo si tam dá Káčer, to je prísna frajerinka. Po výjazde z rampy rozťahuje nohy po spomalováku a padá pod neho. Už sa len na moment vystrčí zadné koleso a už viem že je na zemi. Štartovka stíchla a s nemím úžasom pozerajú, čo sa deje?! Následne sa na tom všetcia z chuti zasmejú a Káčer pokračuje ďalej. Kvaldu si dávam na istotku, v podstate prvý krát na šupu celú trať. Aleš si kvaldu nahral na GoPro, s ktorým ešte idem rýchlo hore niečo potočiť, ale stíham už len Marošákov a Slavíkov štart. Po umytí bikov, sprche a jedle otvárajú ďalšie flaše. Očakáva sa ešte hustejšia párty ako včera. Na chate je zase viacej ľudí, viacej češiek, ktorým sa zase o niečo viacej páčia slováci. Aj jazdenie aj zábava krásne graduje a víkend je neskutočne vyladený. Na párty berieme aj GoPro vyladenú Alešovým svetlom. V klube je zase viacej ľudí a na pódiu zase iná kapela. Dnešný večer celkom punková. Pogo začína už hneď a kto chce pogovať, nesmie mať tričko. Tento večer však na to nikto neupozorní. Proste príde dáky Měchura, chytí ti golier dvoma rukami a kým sa spamatáš, tvoje tričko už hádže za hlavu a ty si hore bez. Kapela výborné spolupracuje s publikom. Spevák mi podáva veľkú flašu Jagermeistra a pijem koľko chcem a to už je pri mne aj Paviel a aj Sára. Takto sa to opakuje ešte niekoľko krát a prebieha párty vesmírnych rozmerov. Klub sa nachádza pri hlavnej ceste a všetko čo sa pohne je podnetom na zlobu pre tú najebaneckú partiu bikerov. Okoloidúce auto sa pekné odstavý, roztiahne sa koberček na breakdance, kde sa po tej mokrej ceste válajú dva až tri kusy ožratých brejkerov a za ich asistencie další magori to auto olepujú páskou. Keď to dotičného prestane baviť a chystá sa ďalej, tak sa na nom ešte pekne zvezú, ukážu dáke hole rite, olejú pivom a podobne. Maximálna zloba. Niekotrí vodiči na to kašlú a odchádzajú z kade prišli. Vo vnútri na pódiu už je ale na rade zaujímavejší program. Dve slečny to tam roztáčajú naplno a za veľkej podpory publika končia za chvíľku nahé. Marošák proste vie ako na to. Nasledujúca kapela, tvorená len z dievčat dostáva pekne zabrať a niekedy je až nepríjemné hrať v takom klube. Spieva aj Marošák, aj Slavík a aj na nich vidno “únavu”. Párty sa pomaly blíži ku koncu a ja sa vydávam na chatu. Cestou stretávam opäť dáke české dievčatá, ktoré sú hladné a hľadáme reštiku. Všetko je zavreté a že či im nespravím praženicu. Chatu majú kúsok od nás tak prečo nie. Na ich chate opäť hafec ľudí, ktorí čumia, čo tam robím. Šárka vysvetluje a už mám naliaté pivo a aj rumík s colou. Púšťam sa do praženice a kecáme. Českým dievčatám sa páčia slováci hehe. Po mne sa púšťa do praženice jeden chalan a tak vzniká súťaž o lepšiu praženicu. Baby idú spať a ja sa dorážam s jedným týpkom, tušim Radek sa volá a pomaly idem na chatu, kde vyhasínam na fotelke.

Nedeľa

Ráno kašlem na jazdenie, blato je ešte väčšie a po kalbe sa mi nechce. Ideme s Káčerom na svah a pekne točím, aby boli do filmu aj dáke zábery z jazdenia. Aleš sa pomaly dostáva do malého finále, kde vyraďuje Polca a obsadzuje krásny 6. flek. Veľká gratulácia!!! Sára ale prekvapuje ešte viac a umiestňuje sa na 4. mieste aj bez finálovej jazdy. Taktiež gratulácia a respect za jazdenie v takých podmienkach a taktiež za párty. Následne už len pobalenie vecí, upratanie izby a o 18.00a neskutočne dlhá a únavná cesta domov. V Brne vyhadzujem Káčer a aj Sáru a za podpory od redbullu a kávy to už dáko kočírujem domov. Po 440 km o 2 v noci ešte zhadzujem biky a stojan a konečne do postele. Na druhý deň flákam školu a pondelok ráno sa budím s úsmevom na tváry po neskutočnom víkende.

RIDE HARD! PARTY HARD!

Preceda

Report od Matúša

Sedím si vo vlaku a cestujúc do marhy špinavej školy spomínam na posledný predĺžený víkend ktorý sme strávili na marosane. Ide o kultúrnu nekultúru organizovanú oldschool freeriderom Michalom Marošim, tento rok už po 13ty krát. Čo sme zažili, čo si pamätáme a čo nie sa dočítate nižšie. Odchod máme naplánovaný na štvrtok, miesto konania Veľká Úpa je cca 440km pri poľských hraniciach v Česku. Prichádza preceda, hádžeme biky na strechu, púštame našlapanú muziku a valíme plný plyn smer Brno po káčera. Cestou kupujeme dialničnú ktorú po neskoršom zistení ani nevyužívame, čo už, faily musia byť.. Nech si pepovia za to aspoň postavia poriadnu dialnicu. Preced túto stratu prepočítava na jagermeistre čo nás veľmi bolí pri srdci. V Brne dávame pizze, voláme s eLeM crew a zistujeme že bývame v tej istej chate čo aj oni-šípim zlo víkend. V miestnom kauflande ešte kazím terminál na karty a prichádzame na ubytko. O hodinu neskôr prichádza aj Freeride MTB v zložení hrotič Aleš, Maťo, Paviel a Sára alias ukáž kozy pre partiu. Túto noc sme za miništrantov, veď piatok a sobota bude tažka, treba sa šetriť. Ráno sa regujeme, na 3 dni stojí vývoz 300kč čo je super, organizácia pretekov je na vysokej úrovni a celý SPDH sa môže iba ticho hanbiť v kúte. Prvú jazdu čekujeme trať, majkl to na 4down disciplínu nemohol navrhnúť lepšie. Trať je väčšinou odklopená a na lúke, spike je ideálna voľba aj za sucha. Okrem toho je tu veľa skokov, jeden krásny les a technická koreňová pasáž zakončená veľkým dropom. Jazdenie ma do večera mega baví, hlina a tráva vythnutá spikami lieta kade tade, všetko je ako má byť. Po odjazdení sa pod snežkou začína zmrákať, prichádza párty. Tú by som radšej iba opísal štyrmi slovami ako motokros, punk, kozy, porno a vyvaroval sa detailov, Keď sa stretne 100 bikerov pod jednou strechou, je to jednoducho zverina. Všetci sa parádne bavia, stretávam staré známe tváre a … ráno sa budíme do dažda, vonku je 5 stupňov, na vrchnej stanici sneh a v ústach púšť. Dnes nás čaká kvalifikácia na nedelný 4down. Po dvoch jazdách ideme kvaldu, kde idem ako úplna lama, nič mi nevýchádza, končím na 69 mieste čím sa nekvalifikujem. Preced je tesne za mnou a káčer vďaka komickej rakve na začiatku trate dáva niečo okolo 100vky v poradí. Česť slovákov zachraňuje Aleško na 28. mieste v elite, Sárka na 5. a samozrejme Polcster na 4. mieste. Večer nás po strihaní disko trisko videa čaká daľšia párty ktorá opäť nemá chyby, do poga hrá kapelka ktorá hrá clash, ramones a podobné pecky, kto má tričko tak ho má hneď napoly, pred klubom sa deje nehorázny motokros a tak.. Kto nebol na marosane nepochopí tú atmosféru. Paviel so Sárou si idú svoj motokros a nad ránom ideme chrápať. O deviatej vstávam, dávam 4 jazdy v neskutočných sračkách a snehu a balím to. Myslím že za to nekonečné čistenie oblečenia a biku to aj tak stojí. Popri popíjaní grogu ďalej sledujem vyradovačky kde stojí za zmienku Alešov výkon-vyraďuje Polca a po štýlovom “skočení” gapu končí na 6.tom mieste čo je v tej konkurencii super! Po preteku sa balíme, cestou stretávame mačku ktorá si líže gule, vyhadzujeme Sáru a Káčera v Brne a za mikrospánku prichádzame domov. Z marosany mam skvelý dojem, škoda že na Slovensku nieje nič obdobné, Majklovi dávam jednotku za organizáciu. O rok sa tam vidíme znova!

Matúš